Túto vetu „milujem“. Hlavne v aute.
Cestujeme veľa a ďaleko. A tu je pes v nude zakopaný: ako zabaviť decká v aute, keď ich už nebaví čítať, keksy dôkladne pomrvili pod sedačky a už ich nič iné „rozumnejšie“ nenapadá, ako kopať do sedadlá pred sebou.

Mám najnovší objav čo funguje!
Vymyslel ho náš najstarší, už dlho nás s tým opaľoval a musím povedať, že to nemalo chybu.
Princíp je jednoduchý:
Nájsť čo najrýchlejšie v obci okolo ktorej – alebo cez ktorú – prechádzame kostol, školu, škôlku, obecný úrad. Hra sa dá rozšíriť samozrejme aj o obchod, poštu, políciu a všeličo iné – nám na začiatok stačilo toto.
Za každý objekt, skoro zbadaný, dostal bod vždy ten, kto ho prvý objavil.
Zábava to bola perfektná: oči sme mali všetci na stopkách, jazyk naštartovaný, dosmiali sme sa, ako nikdy.
Deti už boli také nažhavené, že sústavne – pre istotu – počas cesty cez množstvo východoslovenských dediniek plných kostolov opakovali: „Ko… ko… ko…“ Aby mohli povedať prví „Kostol!“
Dokonca aj naši drobci vykrikovali: „Vidim kotol!“ Čo sa samozrejme nezaobišlo bez ďalšieho smiechu.
Pravdu povediac, občas sa tam vyskytla aj víziová fatamorgána a tak sme občas mali pocit, že už nevidíme nič alebo vidíme more veží… 😉
Isté je, že svoj účel to splnilo: deti vyše hodiny boli zabavené, čo je pri našom počte absolútny rekord vo výdrži a zábave v aute.
Skúste.
My sme taketo nieco hravali ako deti. Tiez sme cestovavali daleko a tiez nasa mama chcela zastavit unudene mrncanie v aute. A tak vymyslela hru kto zbada prvy gulu (drustveny vodojem v obciach) – ten vidno podobne ako kostolne veze dodaleka. Lenze – ked sme zacali hrat, zacali sme sa hned hadat, kto prvy tu alebo hentu gulu zbadal a tie zvady zas nevydrzal nas tatko sofer, a bolo po hre. A ja sa mu dnes (ako obcasna soferka co vozi vadiace sa deti) nedivim :-))