Hodili mi do rúk kľúčiky od požičaného auta, a len tak mimochodom – že, je to automat. Čože??? Ale že strašná panika ma pochytila. Keby som vedela, že mi dajú auto s automatom, nedostanú ma sem.
Ale dosť. Som už dosť veľká, ako mi hovorí moja dospievajúca dcéra, keď takto pred niečim novým zmetkujem.
2x som obehla areál autopožičovne a vydala sa do sveta.

Dala som to. Konvertovala som na automať počas 5 minút. Nech mi je manuál milostivý.
Je to až trápne jednoduché. Ako autíčko z lunaparku.
Až som z toho zhrozená. To naozaj takto ľudia jazdia? Ako na autíčkach z lunaparku? Je to až trápne jednoduché, skoro ako keď prejdete z windovsov na Mac.
Cítim sa priam zneuznaná. Že len jedna noha, a ruky si odkladáte na volant.
4 písmenká na riadiacej páke, ktorú už nemôžete ani mixlovať .
Musela som sa ale predsa len niečo naučiť. Písmenká :
D – dopredu
N – nerobi nič
R – radšej kukaj dozadu, tam to asi pojde
P – počkáme tu na deti
Až trápne jednoduché. Kam to ľudstvo speje?
Ja vdaka automatu vlastne vobec jazdim. To je pre mna to prave, ako pises – ako auticko na autodrome 🙂 U mna autoskola v dospelom veku, milion kondicnych jazd s instruktorom, no ono mi to dochlo na kazdej krizovatke. A kedze obcas musel za volant v rodine sadnut aj niekto iny ako manzel, ten rozhodol, ze teda kupime automat. A som mu za to vdacna… A on mne asi tiez (ked si chce na navsteve dat deci-dva-tri)
🙂
Takze, ja hlasujem za automat!
(Som blondina, je moj hlas platny?)