V mojom prvom zamestnaní po škole bolo jednou z podmienok mať vodičák. Hurá! Ja som ho mala…
Šéf ma hneď na druhý deň po nástupe poslal na poštu firemným autom, aby som odoslala firemnú korešpondenciu a vybrala z P.O.Box-u tú došlú. No nič ťažké.
Sadám do auta ,
bližšie určenie značky odo mňa nežiadajte. Bolo to veľké, staršie auto, keď som v ňom sedela, mala som pocit, že sa tam niekde strácam v jeho interiéri… Naštartujem, frčím a hups. Všimla som si, že mi svieti kontrolka na benzín, treba ísť tankovať. Žiaľ, nemám najmenšiu predstavu, aký benzín dať do toho auta.
Blízko je čerpacia stanica.
Volám do roboty, vysvetľujem, že mám málo benzínu a čo mám robiť. Kolegyňa mi káže, že mám natankovať a aj mi povie, ktorý benzín. Dotelefonujem, štartujem, idem na pumpu. No bol najvyšší čas, lebo pri stojane mi práve “zdochol” motor.
Vystúpim, obídem okolo auta za účelom nájdenia nádrže a hurá, mám ju. Otázkou zostáva, ako sa otvára. Ručne to nejde, no nevadí, vynájdem sa.
Podídem k pumpárovi a poprosím ho, by mi natankoval.
Ochotne a s úsmevom súhlasí. Myslím si, že je po starostiach a ja som všetko zvládla, ale omyl je pravda. Pumpár podíde k autu, tiež zistí, že nádrž sa ručne otvoriť z vonkajšej strany nedá a tak mi vysvetľuje, že niekde v aute musí byť páka na otváranie nádrže. Hľadám, hľadám, ale nič. Hľadám, hľadám, stále nič. Keby som aspoň vedela, ako má tá páka vyzerať.
Pumpárovi došlo, že potrebujem pomoc, príde a naštastie páku našiel. Hurá, hurá! Nádrž je otvorená. Pumpár podíde k stojanu, zoberie hadicu, potiahne ju k nádrži áááá… Ďalšia smola.
Hadica nedosiahne k otvoru nádrže, treba podať auto.
Sadám do auta, štartujem, resp. točím kľúčikom, ale motor nenabehne. Pumpár už pochopil, že má dočinenie s totálnou amatérkou. Vystrieda ma na sedadle šoféra, točí kľúčikom v štartéri on a presvedčil sa, že naštartovať naozaj nejde. V nádrži nie je žiadny benzín. Navrhuje, aby som sadla do auta, vyradila rýchlosť a on auto trošku potlačí, aby sa dostalo bližšie k stojanu na benzín.
Súhlasím s každou radou, ale v strese už ani neviem uvažovať, čo znamená vyradiť rýchlosť. Mám zaradenú jednotku a signalizujem, že už môže tlačiť. Tlačí, tlačí, no nič, auto sa nepohlo. To už prišiel ďalší pumpár, všimol si, že sa niečo deje. Prvý pumpár vysvetľuje celú situáciu druhému, potom sa obidvaja zaprú do auta a tlačia. No nič. Slečna, máte vyradenú rýchlosť? – znie otázka z ich strany a ja bez zaváhania odpovedám “áno”. Oni tlačia, no smola.
Prišiel tretí pumpár . Prvý a druhý pumpár mu vysvetlili situáciu, že slečna nemá v nádrži ani kvapku benzínu, nedá sa naštartovať, ale auto treba posunúť bližšie k stojanu. Tretí pumpár sadne do auta ako šofér, vyradí rýchlosť a tí dvaja sa opäť zaprú do auta.
Auto sa posunie. Konečne benzínová hadica dočiahne až k nádrži, konečne mi natankujú auto, konečne zaplatím a konečne odchádzam. Traja pumpári stoja jeden vedľa druhého, všetci sa na mňa milo usmievajú a kývajú mi na pozdrav. Usmejem sa a už ma niet.
V duchu si vravím, rada by som vedela, čo si tí pumpári o mne mysleli. Alebo radšej nie?
Post Views: 609
Loading...