Nekonečná zima 2012/2013 je konečne preč. Vhodný čas na prezutie auta prichádza o celý mesiac neskôr. Žiaden stres! Nutnosť vymeniť zimné pneu za letné nie je taká naliehavá a nebezpečná ako neskoré prezutie letných na zimné. Na jar nemusíte zažiť tortúru preplnených pneuservisov, objednávania sa na poslednú chvíľu a stresu, že vaše auto teraz na nevhodných pneu nefunguje správne… Letné pneu majú čas. Môžete to riešiť celý apríl a nebude neskoro.
Pohodu a časovú rezervu, ktorú zmena pneu na letné prináša využite na kontrolu letných plášťov ešte pred ich nasadením na auto. Tu je zopár naozaj podstatných vecí, ktoré by ste mali o svojich letných pneu poznať. Obujete ich totiž na 7-8 mesiacov. Za ten čas na nich odjazdíte niekoľko desiatok tisíc km. Nech sú teda od začiatku v poriadku.
Prezuť auto nie je žiadna veda, no je fajn sa tomu trošku venovať. Pneumatika je jediný kontakt auta s cestou. Nezabúdajte na to! |
---|
1) Kontrolujete stav poškodenia pneu?
Ak nekupujete nové, skontrolujte poškodenia každej zvlásť. Drobnosťami sa nezaoberajte. Väčšie trhliny, praskliny, obnažené kordy alebo vypukliny však na auto nepatria. Pneu je pri jazde namáhaná šialenými silami jednak vo vysokých otáčkach na diaľnici, a pri prudkom brzdení či ostrom prejazde zákrut. Tu ozaj nechcete riskovať, však?
Ak kupujete nové, odporúča sa nafúkať všetky pneu na vyše 2,5 atmosféry a po 100 – 150 km upraviť na tlak odporúčaný výrobcom. Je to pre lepšie dosadnutie pneumatiky na ráfik a vyrovnanie pamäťových deformácii z výroby/skladovania.
2) Ako kontrolovať hĺbku dezénu a prečo?
Prezuť auto nie je žiadna veda, no je fajn sa tomu trošku venovať. Pneumatika je jediný kontakt auta s cestou. Nezabúdajte na to!
Moderné pneumatiky sú po obvode v dezéne vybavené náliatkami, ktoré indikujú maximálne povolené opotrebenie. Legislatíva EÚ požaduje minimálne 1,6 mm. No to zďaleka nestačí. Vo vašom vlastnom záujme! Taká plytkosť vzorky nedokáže odvádzať vodu zo stopy už pri bežnom daždi, nie to pri prietrži.
Tu podstatne vzrastá riziko aquaplaningu (totálna strata kontroly nad vozidlom), predlžuje sa brzdná dráha a ani držanie v zákrutách na mokrom povrchu nebude postačujúce a bezpečné. Hrozí tu krízová situácia a nezvládnuteľný šmyk. Ako správne riešiť aquaplaning vás naučia programe známom ako škola šmyku.
3) Pneumatika v daždi pri stovke každú sekundu rieši 3 vedrá vody!
Možno ste sa nad tým nikdy nezamysleli, no každá pneu musí pre zachovanie trakcie pri jazde na vode riešiť ohromné množstvá vody. Napríklad priemerne široká pneu 205 mm musí pri len 0,5 cm vrstve vody na ceste pri rýchlosti 100 km/h každú sekundu “spracovať” až 25 l vody! 4 pneu na aute teda musia v rovnakom čase cez dezén prepumpovať 100 litrov vody! Je to bežná rýchlosť mimo obce, na diaľnici pri snahe cestovať aj v daždi rýchlosťou 130 km/h je to až 32 l vody pre každú pneu a spolu teda takmer 130 litrov.
4) Použite 2€ mincu – jej lem má presne 4 mm
Odporúčané bezpečné minimum sú 4 mm. Väčšina klasických vodičov so sebou merač hlbky dezénu nemá. Celkom iste máte 2 € mincu. Jej strieborný okraj má presne 4 mm. Ak lem dokážete schovať do dezénu, pneu je ešte na pár mesiacov v poriadku. No nie na celú letnú sezónu!
5) Kde sa meria hĺbka dezénu? Nedajte sa nachytať políciou.
Nie je pravda, že hĺbka dezénu musí byť rovnomerná na celej šírke pneu. Teda nie je nutné mať ho úplne fit od kraja po kraj dezénu. Meria sa na ploche, ktorá má najväčší vplyv na odvod vody zo stopy, teda tej ktorá rieši aquaplaning. Posudzuje sa šírka 3/4 stredu pneumatiky (viď obrázok). Ak máte zjazdené až zodraté kraje od častej ostrej jazdy v zákrutách, to problém v zásade nie je ani z hľadiska bezpečnosti. Nedajte sa preto policajtami pri kontrole nachytať.