ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
utorok 24.10.2017 | meniny má Kvetoslava  
Dámska jazdaDámska jazda

Ako začať šoférovať s 10 rokov nepoužitým vodičákom

 hannah/ blog   12.07.2017   15

Keďže môj strach zo šoférovania sa dá prirovnať len k strachu zo zubára (a o tom vravím, radšej rodiť ako sadnúť do kresla), asi desať rokov mi vodičák úspešne slúžil na praktické záležitosti ako napr. záloha na zámok na plavárni.

 

Je to presne rok, čo môj muž zakúpil auto, radšej bez môjho súhlasu, vediac, že by narazil na prudký zákopový odpor môjho nešoférskeho ja. Úspech poistil automatickou prevodovkou, parkovacími senzormi a vekom ("nové by som ti do rúk nedal";-). Škoda, že neprikúpli aj parkovacieho autopilota.

Ale prišiel čas, kedy núdza prikvačila a bolo treba sadnúť za volant. Keďže teda už skoro rok jazdím, podelím sa s vami o pár praktických postrehov.

Výber autoškoly

Prvý pokus bola autoškola blízko bydliska. Na moju kontrolnú otázku, či dávajú kondičné jazdy aj na automatike som aj cez šum mobilného operátora začula skoro hmatateľnú myšlienku: „ach jaj, ďalšia ... ženská za volantom.“ Ani som nestrácala s nimi čas.

Volala som ďalej, tento krát už po kamoškách s podobnou anamnézou, až som sa dobrala k pánovi xy, ktorý pri zmienke o automatike len pragmaticky položil otázku: to je hypotetické auto, alebo už stojí pred domom? Dohodli sme sa rýchlo. Ja jazdím, on radí. Občas sme síce na semafóroch čakali obaja, ale... dobrali sme sa k plynulej jazde nezdržiavanej detailmi ako výška otáčok pri preradení na trojku.

Čo poteší?

 

Auto je len väčšia kabelka.

Zmestí sa doň nepomerne viac nevyhnutných vecí. Obsahuje zrkadielko na maľovanie. Je to bezodná nákupná taška. Má len jednu vadu – ťažšie sa niekam odloží a  nezabudnite kam ste ho dali.

Auto z vás robí ženu.


Hlavne v situácii, keď zablokujte neuváženým odbočením tri autá  vpredu a šesť vzadu. Chlapovi by to nikto neodpustil. Ja som sa naučila nosiť sukne, šarmantne vystupovať z auta a podávať kľúčiky okoloidúcim, aby si to radšej niekam zaparkovali sami, teda ak sa chcú pohnúť.

Chce to chápajúceho kolegu, ktorý vás pri pozvaní na obed rovno čaká na parkovisku ;-).

Auto je ideálne miesto na počúvanie retroromantiky

Doma by vám to tak nahlas nikto nestoleroval. Dokonca aj deti, keď šoféruje mama, radšej mlčia. Zároveň vás nestresuje trúbenie okoloidúcich, ktorí nechápu, že treba rýchlosť prispôsobiť momentálnemu (psychickému) stavu vozovky.

Auto vás naučí plánovať...

... napríklad v ktorom jazdnom pruhu musíte vyraziť z domu, aby ste sa až do cieľa nemuseli preradiť do vedľajšieho. Kde na parkovisko vyňali pôdu z poľnohospodárskeho fondu (pri takých rozmeroch budú aspoň v tom najzadnejšom rohu tri miesta vedľa seba voľné).

Auto je prosto spôsob ako si zdvihnúť sebavedomie

Stačí mať na zadku veľké Z a všetci vás rešpektujú. Policajti sú ochotní navigovať pri vycúvaní. Každý deň vás presvedčí, že ste sa dostali o kus ďalej. Vám a vášmu trhaču asfaltu prosto patrí svet.

 

 

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.8 z 5. Celkom 45 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
Komentáre k článku
Babca napísané 16.07.2017 22:05

Ani sa mi nechce veriť, ze je nas tolko, co mame odpor k šoférovaniu. Ja osobne takych ludi moc v okoli nemam. Radsej pojdem v daždi pešo s tromi deťmi ako sadnúť do auta. Stale si vravim, ze moj cas snad este príde...vodicak mam 9 rokov.

Kondicne jazdy napísané 05.01.2015 11:00
ahojcek napísané 03.11.2014 13:48

Milý článok Big Grins .

Tiež som začala jazdiť "po 100 rokoch" smile . Prvé dve jazdy s manželom (každú chvíľu mi tam "pišťal") + drobcami vzadu. Potom ma manžel poslal samu (s deťmi - až som sa mu čudovala, že je taký odvážny a nebojí sa aspoň o deti Mr. Green ). Prvé dva-tri mesiace som jazdila so stiahnutým žalúdkom (je to super na chudnutie ) Mr. Green - najprv do Senca do obchodu, potom aj do BA do HN (takmer každý deň niekam). Zo začiatku som mala strach aj zo 40ky zwinker. Po dvoch mesiacoch som už musela denne chodiť cez centrum BA (manžel ma na diaľnicu "nepustil") s deťmi do škôlky (uff). Jazdím rok a štyri mesiace. Moje trasy sú v pohode (aj diaľnica a niektoré skratky). Ale stále sa bojím ísť na neznáme cesty (zajtra ma jedna taká čaká - išla som po nej iba ako spolujazdec). Mám strach, že zazmätkujem. Motiváciou pre šoférovanie sa mi stala škôlka (žiaľ, špeciálna, ale som rada, že ju máme relatívne v blízkosti). Z-ko som si už chcela odlepiť, ale povedala som si, že aspoň si, snáď, budú vodiči za mnou odo mňa držať patričný odstup Mr. Green .

Podporte článok na napísané 07.10.2014 08:48
Jozo Tribula napísané 15.02.2013 15:31

Aspoň raz za mesiac si zopakujte testy!

Kondičky nestačia napísané 19.02.2013 14:00

Testy je potrebné určite zopakovať, kondičky nestačia ... ja som našťastie začala šoférovať hneď po vodičáku. Boli to nielen skúšobné 2 roky mojich zručností, ale predovšetkým mojej trpezlivosti, odvahy a sebazapierania ... keď ma manžel "deptal" z miesta spolujazdca ako radím (neradím) rýchlosti, keď sa na E571 oproti mne rútilo SUV a ja som nemala kam uhnúť, keď sa mi už večer zvieral žalúdok stresom, lebo som vedela, že chcem ráno do práce autom ... no ja som CHCELA a vždy pri parkovaní som využívala možnosť parkovať cúvaním, postupne som sa naučila aj do radu za sebou stojacich áut ... a som na seba právom hrdá ... počas prvej materskej som bola odkázaná na manžela - návštevy lekárky, nákupy, čokoľkvek ... druhá materská už bola o inom - plávanie, detské masáže, vyjdenie si s kamoškami na kávu, prechádzky v okresnom meste a popri tom dochádzanie do školy (110 km). Viem, že bez chcenia by som to nebola zvládla. Najhoršie čo mohlo byť pre moje začiatky, bol manžel v aute, až som mu jedného dňa oznámila, že idem ráno do práce autom a SAMA a poobede do mesta. Normálne si vydýchol, že k tomu konečne došlo. Baby, vedzte, že nikto si to za vás neodjazdí, ani inštruktor, ani manžel, ani chalan z googlu, iba vy samé. Je potrebné pozbierať odvahu, prejsť si komplet testy, urobiť zopár kondičiek a prijať zodpovednosť. Bez tej to nepôjde. No tá sloboda a nezávislosť stoja za to ... Držím prsty, aby ste sa k nim dopracovali. zwinker

zusta napísané 24.05.2012 13:08

Veľmi výstižný článok pre situáciu, ktorú práve prežívam. vodičák mám od roku 2004, ale odkedy som vystúpila z auta v deň skúšky, sedela som v aute už len raz, keď som viezla domov otca z práce- po vydatnej oslave čejsi 50- tky. A teraz, keď som sa po materskej vrátila do práce- 15 km od miesta bydliska a dcéru vodím do školky 12 km od miesta bydliska (od septembra x- autobusov denne) som zrazu zostala úplne vyčerpaná z toľkého nadrapovania po MHD a SAD a tak zrazu prišlo rozhodnutie, že potrebujeme druhé auto. Pred týždňom sme kúpili a ja teraz po osmich rokoch znovu začínam jazdiť. Vyklepaná ako koberec pred Vianocami, ale predsa som sa už pár krát odviezla do práce- zatiaľ s mužovým doprovodom na sedadle spolujazdca a s dcérou(!) vzadu. Na zadku mám nalepené Z-edko, a keď nejaký nervák aj tak zatrúbi, keď sa rozbieham z križovatky na druhý raz, otrčím mu prostredník a je to. držím palce dievčatá, my na to máme!!! Mr. Green

Mira napísané 23.09.2011 16:28

aj ja s pridávam do klubu Redface - aj keď teda sa riadne hanbím, VP som zvládla pri 2 malých deťoch, ale keď som chcela po získaní VP, aby so mnou manžel (aspoň na začiatok) jazdil, tak ma po 2 jazdách tak zvozil Evil ...Teraz mám žalúdok naopak, už keď vidím auto..

Neviete poradiť nejakých "normálnych" inštruktorov na kondičné jazdy v Senci?????

Chcem to skúsiť ešte takto, ak mi inštruktor povie, že som na šoférovanie nepoužiteľná, tak si dám vodíčák zarámovať a už sa nebudem o nič pokúšať.

Nelinda napísané 29.07.2011 14:56

Takže moja panika zo šoférovania vznikla ani neviem ako...autoškola v pohode, dostala som vodičák..potom asi 2 jazdy s mojim ocom,ktory ma radsej auto ako nas a jeho rev a bola som tam, kde pre autoškolou...po prichode do BA sa ma frajer opytal, nechces jazdit a tak som to skusila....ta panika, ktora sa ma zmocnila bola taka, ze som sa rozplakala na PRAZDNOM!!!! parkovisku, ze ja nejdem....tak som sa zatala...nasla instruktora v ba na kondicne jazdy...prva jazda bola taka, ze si moc nepamatam,ale sli sme hned od centra BA smile dalsia jazda bola uplne o inom, aj sme sa nasmiali....a teraz? zacinam byt decentny trhac asfaltu, len este si vycapim to z-ko zadok smile)) baby nebojte sa a odporucam Autoskola trend na Pribiške v BA!!!! fantazia!

zuzula napísané 08.07.2011 13:48

ako dobre vediet, ze v tom nie som sama smile a to ma asi posmelilo, lebo som si vcera po par rokoch sadla za volant a celkom to slo. Mala som sice odborny dozor vedla seba (manzela), ale odviezla som nas z prace pre dcerku a potom domov. A dnes rano som nas zase viezla do prace... a cuduj sa svete bez ludskych a materialych strat smile som na seba hrda, dakujem za clanok

Monika napísané 06.07.2011 15:19

Je pravda že v autoškole ma toho moc nenaučili, no ani som tak po tom nemala strach akomi to skôr nešlo. V autoškole aby sa ma zbavili mi pomáhal inštruktor s rozbiehaním a parkovaním a keď so potom sadla sama za volant nevedela som sa ani rozbehnúť. Len tak zo srandy som vygúglila jedného chalana, ktorý mi ponúkol že so mnou pojazdí. Trochu som sa bála, ale riskla som to a bol perfektný. Dnes už je to rok jazdím sama a bez problémov. Tak možo skúste aj takto...

Kačena napísané 22.06.2011 09:09

Ahojte! Môj manžel mi hovorí, že som "polovodič" ale v podstate vďaka nemu som začala po 10 rokoch jazdiť. Síce so stiahnutou zadnicou, ale dokopala som sa k tomu. Nie je totiž iné východisko, ako niektoré veci zariadiť. Cúvanie a parkovanie neznášam dotera, ale nepo...sa kvoli tomu. Babule, dodajte si samé odvahu a vyrazte samé do ulíc, nikto vám nebude do toho nič hovoriť a nejakú tú "trúbu" a pohľadt si nevšímajte. Všetci musíme nejako začať Big Grins Big Grins Big Grins Veľa zdaru!!!A určite to vyskúšajte!!!! Mr. Green

Andrea napísané 21.06.2011 17:45

Nedá sa mi inak ako vitajte v klube! Auto na dvore a ja presviedčam

dcéru, že je lepšie ísť k lekárke autobusom! Vodičák mám 16 rokov,

ale manžel ma už trocha núti jazdiť. Len odmietam ísť niekam sama

bez manžela.

Bori napísané 21.06.2011 13:23

Skvelý článok, nasmiala som sa a úplne som sa videla... Ja mám vodičák asi .. uff.. no fakt to je už 20 rokov a nejazdím. Keď som pri prvých skúškach na našom rodičovskom aute "oprela" blatník o dvere garáže, bolo mi to rázne zatrhnuté. Ale roky ubiehajú, a zisťujem, že auto sa stalo veľmi dôležitou súčasťou života (najmä ak sa presťahujete niekam, odkiaľ žiadna cestná ani vlaková doprava nefunguje a do krajského mesta buď stopom, alebo čakáme tiež na tata, kým nás zavezie. Big Grins Skúšala som aj kondičné jazdy, ale ten môj strach zo šoférovania nie a nie zahnať. Možno mi pomôže už len nejaká hypnóza zwinker

Zuzana napísané 21.06.2011 12:56

Ja mam tiež za sebou skoro 9 rokov bez jazdenia a zufalo sa bojim si za ten volat sadnut. zaplatila som si aj dve kondicné jazdy po Bratislave, dokonca som odsoferovala asi 50 km z jedneho mesta do druheho, ale ani tak ten strach neprechadza. uz som z toho zufala, lebo mam maleho syna a bez auta len sedime doma a cakame, kym pride tato domov a niekde nas zavezie Cry

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Najčítanejšie
Komentáre k článku
Babca napísané 16.07.2017 22:05

Ani sa mi nechce veriť, ze je nas tolko, co mame odpor k šoférovaniu. Ja osobne takych ludi moc v okoli nemam. Radsej pojdem v daždi pešo s tromi deťmi ako sadnúť do auta. Stale si vravim, ze moj cas snad este príde...vodicak mam 9 rokov.

Kondicne jazdy napísané 05.01.2015 11:00
ahojcek napísané 03.11.2014 13:48

Milý článok Big Grins .

Tiež som začala jazdiť "po 100 rokoch" smile . Prvé dve jazdy s manželom (každú chvíľu mi tam "pišťal") + drobcami vzadu. Potom ma manžel poslal samu (s deťmi - až som sa mu čudovala, že je taký odvážny a nebojí sa aspoň o deti Mr. Green ). Prvé dva-tri mesiace som jazdila so stiahnutým žalúdkom (je to super na chudnutie ) Mr. Green - najprv do Senca do obchodu, potom aj do BA do HN (takmer každý deň niekam). Zo začiatku som mala strach aj zo 40ky zwinker. Po dvoch mesiacoch som už musela denne chodiť cez centrum BA (manžel ma na diaľnicu "nepustil") s deťmi do škôlky (uff). Jazdím rok a štyri mesiace. Moje trasy sú v pohode (aj diaľnica a niektoré skratky). Ale stále sa bojím ísť na neznáme cesty (zajtra ma jedna taká čaká - išla som po nej iba ako spolujazdec). Mám strach, že zazmätkujem. Motiváciou pre šoférovanie sa mi stala škôlka (žiaľ, špeciálna, ale som rada, že ju máme relatívne v blízkosti). Z-ko som si už chcela odlepiť, ale povedala som si, že aspoň si, snáď, budú vodiči za mnou odo mňa držať patričný odstup Mr. Green .

Podporte článok na napísané 07.10.2014 08:48
Jozo Tribula napísané 15.02.2013 15:31

Aspoň raz za mesiac si zopakujte testy!

Kondičky nestačia napísané 19.02.2013 14:00

Testy je potrebné určite zopakovať, kondičky nestačia ... ja som našťastie začala šoférovať hneď po vodičáku. Boli to nielen skúšobné 2 roky mojich zručností, ale predovšetkým mojej trpezlivosti, odvahy a sebazapierania ... keď ma manžel "deptal" z miesta spolujazdca ako radím (neradím) rýchlosti, keď sa na E571 oproti mne rútilo SUV a ja som nemala kam uhnúť, keď sa mi už večer zvieral žalúdok stresom, lebo som vedela, že chcem ráno do práce autom ... no ja som CHCELA a vždy pri parkovaní som využívala možnosť parkovať cúvaním, postupne som sa naučila aj do radu za sebou stojacich áut ... a som na seba právom hrdá ... počas prvej materskej som bola odkázaná na manžela - návštevy lekárky, nákupy, čokoľkvek ... druhá materská už bola o inom - plávanie, detské masáže, vyjdenie si s kamoškami na kávu, prechádzky v okresnom meste a popri tom dochádzanie do školy (110 km). Viem, že bez chcenia by som to nebola zvládla. Najhoršie čo mohlo byť pre moje začiatky, bol manžel v aute, až som mu jedného dňa oznámila, že idem ráno do práce autom a SAMA a poobede do mesta. Normálne si vydýchol, že k tomu konečne došlo. Baby, vedzte, že nikto si to za vás neodjazdí, ani inštruktor, ani manžel, ani chalan z googlu, iba vy samé. Je potrebné pozbierať odvahu, prejsť si komplet testy, urobiť zopár kondičiek a prijať zodpovednosť. Bez tej to nepôjde. No tá sloboda a nezávislosť stoja za to ... Držím prsty, aby ste sa k nim dopracovali. zwinker

zusta napísané 24.05.2012 13:08

Veľmi výstižný článok pre situáciu, ktorú práve prežívam. vodičák mám od roku 2004, ale odkedy som vystúpila z auta v deň skúšky, sedela som v aute už len raz, keď som viezla domov otca z práce- po vydatnej oslave čejsi 50- tky. A teraz, keď som sa po materskej vrátila do práce- 15 km od miesta bydliska a dcéru vodím do školky 12 km od miesta bydliska (od septembra x- autobusov denne) som zrazu zostala úplne vyčerpaná z toľkého nadrapovania po MHD a SAD a tak zrazu prišlo rozhodnutie, že potrebujeme druhé auto. Pred týždňom sme kúpili a ja teraz po osmich rokoch znovu začínam jazdiť. Vyklepaná ako koberec pred Vianocami, ale predsa som sa už pár krát odviezla do práce- zatiaľ s mužovým doprovodom na sedadle spolujazdca a s dcérou(!) vzadu. Na zadku mám nalepené Z-edko, a keď nejaký nervák aj tak zatrúbi, keď sa rozbieham z križovatky na druhý raz, otrčím mu prostredník a je to. držím palce dievčatá, my na to máme!!! Mr. Green

Mira napísané 23.09.2011 16:28

aj ja s pridávam do klubu Redface - aj keď teda sa riadne hanbím, VP som zvládla pri 2 malých deťoch, ale keď som chcela po získaní VP, aby so mnou manžel (aspoň na začiatok) jazdil, tak ma po 2 jazdách tak zvozil Evil ...Teraz mám žalúdok naopak, už keď vidím auto..

Neviete poradiť nejakých "normálnych" inštruktorov na kondičné jazdy v Senci?????

Chcem to skúsiť ešte takto, ak mi inštruktor povie, že som na šoférovanie nepoužiteľná, tak si dám vodíčák zarámovať a už sa nebudem o nič pokúšať.

Nelinda napísané 29.07.2011 14:56

Takže moja panika zo šoférovania vznikla ani neviem ako...autoškola v pohode, dostala som vodičák..potom asi 2 jazdy s mojim ocom,ktory ma radsej auto ako nas a jeho rev a bola som tam, kde pre autoškolou...po prichode do BA sa ma frajer opytal, nechces jazdit a tak som to skusila....ta panika, ktora sa ma zmocnila bola taka, ze som sa rozplakala na PRAZDNOM!!!! parkovisku, ze ja nejdem....tak som sa zatala...nasla instruktora v ba na kondicne jazdy...prva jazda bola taka, ze si moc nepamatam,ale sli sme hned od centra BA smile dalsia jazda bola uplne o inom, aj sme sa nasmiali....a teraz? zacinam byt decentny trhac asfaltu, len este si vycapim to z-ko zadok smile)) baby nebojte sa a odporucam Autoskola trend na Pribiške v BA!!!! fantazia!

zuzula napísané 08.07.2011 13:48

ako dobre vediet, ze v tom nie som sama smile a to ma asi posmelilo, lebo som si vcera po par rokoch sadla za volant a celkom to slo. Mala som sice odborny dozor vedla seba (manzela), ale odviezla som nas z prace pre dcerku a potom domov. A dnes rano som nas zase viezla do prace... a cuduj sa svete bez ludskych a materialych strat smile som na seba hrda, dakujem za clanok

Monika napísané 06.07.2011 15:19

Je pravda že v autoškole ma toho moc nenaučili, no ani som tak po tom nemala strach akomi to skôr nešlo. V autoškole aby sa ma zbavili mi pomáhal inštruktor s rozbiehaním a parkovaním a keď so potom sadla sama za volant nevedela som sa ani rozbehnúť. Len tak zo srandy som vygúglila jedného chalana, ktorý mi ponúkol že so mnou pojazdí. Trochu som sa bála, ale riskla som to a bol perfektný. Dnes už je to rok jazdím sama a bez problémov. Tak možo skúste aj takto...

Kačena napísané 22.06.2011 09:09

Ahojte! Môj manžel mi hovorí, že som "polovodič" ale v podstate vďaka nemu som začala po 10 rokoch jazdiť. Síce so stiahnutou zadnicou, ale dokopala som sa k tomu. Nie je totiž iné východisko, ako niektoré veci zariadiť. Cúvanie a parkovanie neznášam dotera, ale nepo...sa kvoli tomu. Babule, dodajte si samé odvahu a vyrazte samé do ulíc, nikto vám nebude do toho nič hovoriť a nejakú tú "trúbu" a pohľadt si nevšímajte. Všetci musíme nejako začať Big Grins Big Grins Big Grins Veľa zdaru!!!A určite to vyskúšajte!!!! Mr. Green

Andrea napísané 21.06.2011 17:45

Nedá sa mi inak ako vitajte v klube! Auto na dvore a ja presviedčam

dcéru, že je lepšie ísť k lekárke autobusom! Vodičák mám 16 rokov,

ale manžel ma už trocha núti jazdiť. Len odmietam ísť niekam sama

bez manžela.

Bori napísané 21.06.2011 13:23

Skvelý článok, nasmiala som sa a úplne som sa videla... Ja mám vodičák asi .. uff.. no fakt to je už 20 rokov a nejazdím. Keď som pri prvých skúškach na našom rodičovskom aute "oprela" blatník o dvere garáže, bolo mi to rázne zatrhnuté. Ale roky ubiehajú, a zisťujem, že auto sa stalo veľmi dôležitou súčasťou života (najmä ak sa presťahujete niekam, odkiaľ žiadna cestná ani vlaková doprava nefunguje a do krajského mesta buď stopom, alebo čakáme tiež na tata, kým nás zavezie. Big Grins Skúšala som aj kondičné jazdy, ale ten môj strach zo šoférovania nie a nie zahnať. Možno mi pomôže už len nejaká hypnóza zwinker

Zuzana napísané 21.06.2011 12:56

Ja mam tiež za sebou skoro 9 rokov bez jazdenia a zufalo sa bojim si za ten volat sadnut. zaplatila som si aj dve kondicné jazdy po Bratislave, dokonca som odsoferovala asi 50 km z jedneho mesta do druheho, ale ani tak ten strach neprechadza. uz som z toho zufala, lebo mam maleho syna a bez auta len sedime doma a cakame, kym pride tato domov a niekde nas zavezie Cry

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised