Infomácie pred cestou do zahraničia

Mgr. Kristína Kováčiková 0

Kam Slováci najviac cestujú?

Z tlačovej besedy Ministerstva zahraničných vecí SR, ďalej v texte MZV, sme sa pri príležitosti otvorenia letnej turistickej sezóny dozvedeli, že tradične najviac cestujeme do susedných krajín – do Poľska, Česka, Rakúska či Maďarska. Obľúbenými destináciami sú aj Chorvátsko, Grécko, Egypt, Taliansko, Bulharsko, Turecko, Tunisko, Španielsko či Francúzsko.

Z bratislavského letiska M.R. Štefánika bude možné počas leta cestovať do 32 európskych miest. Dovolenkovo znejú názvy ako Alghero na Sardínii, či Trapani na Sicílii, španielske Gran Canaria, Palma de Mallorca, Malaga a Alicante, v Chorvátsku môžete pristáť s lietadlom v Zadare aj Dubrovniku.

Kam sa neodporúča cestovať?

Všeobecné odporúčanie MZV slovenským občanom znie: vyhýbajte sa protestným akciám, demonštráciám a rizikovým miestam v krajine pobytu, akými sú chudobné a zastrčené štvrte.

Cestovať aspoň vo dvojici sa odporúča v krajinách Karibiku, najmä na Jamajke, Trinidade a Tobagu a v Dominikánskej republike. Buďte opatrní, ak Vás niekto neznámy požiada o doručenie balíčka, fľaše s vínom či alkoholom, alebo iných predmetov do SR. Aby vás v menovaných destináciách nezneužila mafia na transport drog. 

MZV odporúča zvážiť cesty do Afganistanu, Pakistanu, Iraku a Iránu. Striktne sa neodporúča cestovať do pohraničných oblastí hraničiacich s Irakom. Neodporúčajú sa ani cesty do Sýrie pre pokračujúce nepokoje a demonštrácie, ktoré bezpečnostné zložky tvrdo potláčajú, tiež sa neodporúča cestovať do juhofilipínskej provincie Mindanao a indonézskej provincie Papui, Mjanmarska (Barma), Laosu a Kambodže. Nie sú to síce typické dovolenkové destinácie, ale uvádzame pre istotu ;-).

Bez ohľadu na to, či ide o bezpečnú alebo menej bezpečnú krajinu, MZV odporúča zaregistrovať sa pred cestou prostredníctvom internetového formulára na https://www.mzv.sk/App/Reg/RegGate.nsf.

Kam s pasom, kde len na občiansky preukaz?

S platným občianskym preukazom Slovenskej republiky je možné cestovať do štátov EÚ, Chorvátska, Srbska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Islandu a Nórska.

Pri cestách na územie iných štátov je potrebný cestovný pas platný minimálne 6 mesiacov od predpokladaného ukončenia pobytu.

Na stránke MZV SR tiež nájdete zoznam krajín, kam občan SR môže cestovať bez víz, s platným cestovným pasom. V rubrike Cestovanie a konzulárne info, v kapitole „Štáty sveta“ si môžete vybrať konkrétnu krajinu a otvoriť položku „Vízové, konzulárne, turistické a iné užitočné informácie.“ Pre bližšie informácie o podmienkach jeho udelenia odporúča MZV SR kontaktovať konzulárne oddelenie veľvyslanectva príslušného štátu.

Ak sme pri tematike dokladov a cestujete autom, je dobré si dopredu zistiť, či vám postačí slovenský vodičský preukaz, alebo sa vyžaduje medzinárodný.

Máte informácie o krajine, do ktorej cestujete?

Je dobré, ak si v predstihu preštudujete reálie o krajine. V rámci nich je dôležité vedieť, čo možno do krajiny priviezť a čo si z nej odviezť, preveriť si bezpečnostnú situáciu v krajine, legislatívu súvisiacu s cestnou premávkou, ako aj colné a devízové predpisy. Zároveň je potrebné správať sa primerane zvyklostiam krajiny a dodržiavať miestne zákazy.

Ak Vám nestačia informácie z internetovej stránky MZV SR , či jednotlivých veľvyslanectiev akreditovaných v SR, prípadne zo stránok cestovných kancelárií, naše návštevníčky vo fóre (téma: Informácie pred cestou) dávajú tip na stránky informujúce o dovolenkových štátoch, ako napríklad  http://www.stellaservis.sk/,

https://www.idem.sk a https://www.belindagency.sk

Peniaze

Ak cestujete do zahraničia individuálne, MZV radí nepodceňovať povinnosť preukázať finančnú čiastku, zodpovedajúcu finančnému zabezpečeniu uvádzanej dĺžky pobytu v zahraničí. Môže vás o ňu požiadať kontrolujúci úradník pri prekračovaní štátnej hranice. Potrebnú sumu na jeden deň pre dospelých a deti si určuje každý štát samostatne a taktiež určuje, či na preukázanie čiastky stačí platobná karta, cestovné šeky alebo hotovosť. Ak nebudete mať dostatok peňazí, nemusia Vás do krajiny vpustiť.

Poistenie

V rámci krajín eurozóny (a tiež v Nórsku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku a na Islande, ktoré sú súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru) môžeme použiť Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP), na základe ktorého má každý slovenský poistenec právo na potrebnú zdravotnú starostlivosť, a to v rovnakom rozsahu a podľa rovnakých kritérií ako domáci občan. Potrebná zdravotná starostlivosť je taká, ktorú vyžaduje aktuálny zdravotný stav pacienta a nemožno jej poskytnutie odložiť do návratu poistenca domov (neodkladná zdravotná starostlivosť). Hoci je preukaz určený pre krátkodobé cesty, vrátane dovoleniek, služobné cesty, brigády, stáže, študijné pobyty a pod., kryje na rozdiel od komerčného cestovného poistenia ošetrenie a liečbu aj chronických a vopred známych chorôb. Avšak nekryje úhradu nákladov za prevoz pacienta na Slovensko a takisto v prípade úmrtia neslúži na úhradu nákladov za prevoz telesných pozostatkov na Slovensko. Neviaže sa naň ani poskytovanie asistenčných služieb. Preto sa odporúča kombinovať ho s komerčným cestovným poistením.

Ak sa chystáte vycestovať do zahraničia vlastným vozidlom, nespoliehajte sa iba na zákonné poistenie, uzavreté v SR. Aj malá dopravná nehoda v zahraničí Vás môže prísť poriadne draho, obzvlášť ak dôjde k zraneniu posádky v druhom aute. Aj tu odporúča MZV poistiť auto a spolucestujúcich v ňom osobitným pripoistením.

Konzulárna ochrana

Čo môže náš zastupiteľský úrad alebo generálny konzulát pre vás v zahraničí urobiť:

  • vydať náhradný cestovný preukaz pre občana SR nanávrat do SR po predložení potvrdenia z polície
  • informovať najbližších príbuzných v prípade nehody alebo úmrtia a odporučiť nevyhnutné postupy
  • kontaktovať občanov Slovenska nachádzajúcich sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a podaťo nich správy príbuzným
  • na základe znalosti miestnych pomerov poradiť ako postupovať v podobných situáciách
  • v prípade potreby sprostredkovať adresy charitatívnych organizácií (nocľah, strava)
  • v prípade straty finančných prostriedkov poskytne informácie o možnostiach ich zabezpečenia zo SR
  • sprostredkovať styk s miestnymi úradmi, políciou, orgánmi činnými v trestnom konaní, osvedčí pravosť kópii, listín, podpisov, pečiatok
  • kontaktovať príbuzných alebo známych, ktorí vám môžu poslať peniaze, alebo poradiť, ako peniaze poslať
  • odporučiť miestnych advokátov, lekárov alebo tlmočníkov.

Čo nemôže pre vás náš zastupiteľský úrad alebo generálny konzulát v zahraničí urobiť:

  • poskytovať advokátske služby, dosiahnuť prepustenie z väzenia, zasahovať do vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní
  • zabezpečiť lepšie zaobchádzanie v nemocnici či vo väzení ako s miestnymi občanmi
  • zaplatiť účty za liečenie, ubytovanie, cestovné lístky, právnu pomoc alebo iné účty
  • poskytovať služby cestovných kancelárií, leteckých spoločností, bánk, motoristických a iných špecializovaných organizácií
  • zaobstarať ubytovanie, prácu alebo pracovné povolenie.

Čo ak sa v krajine nenachádza naše zastupiteľstvo?

Občania Slovenska a teda aj Európskej únie majú právo na poskytnutie ochrany diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci takéhoto štátu na území tretej krajiny, v ktorej sa diplomatické zastupiteľstvo príslušného štátu nenachádza. Európsky komisia navyše zriadila webovú stránku o konzulárnej ochrane, ktorej cieľom je zlepšiť informovanosť občanov o ich právach a zlepšiť ich prístup k informáciám vytvorením jedného kontaktného miesta. Ide o stránku https://ec.europa.eu/consularprotection.

Informácie boli prevzaté a spracované podľa internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí SR.


1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...

Pridaj komentár