Hybrid, plug-in hybrid, LPG a CNG. Na čo všetko sa jazdí

Hybridné pohonné ústrojenstvá sa dostávajú do čoraz viac vozidiel. Výrobcovia ich používajú, pretože majú spájať ich cieľ k uhlíkovej neutralite a zodpovednosti k planéte, bez mínusov, ktoré zatiaľ čisto elektrické vozidlá  (BEV) stále majú. Preto si ich v tomto texte bližšie, a čo najzrozumiteľnejšie vysvetlíme.

Mild-hybrid

Mild-hybridný systém je pri zvyčajnej prevádzke prakticky nerozoznateľný od normálneho vozidla. Vozidlá vybavené týmto pohonom disponujú integrovaným štartér-generátorom (ISG) alebo remeňovým štartér-generátorom (BSG), poháňané 48V elektrickým okruhom vozidla.

Energia z plachtenia alebo brzdenia vozidla sa ukladá do skutočne maličkej batérie (takže vozidlo má dve menšie batérie).  Výhoda tohto systému spočíva v znižovaní spotreby odľahčením spotreby elektrickej energie. To znamená že z uloženej energie jazdou sú obsluhované akcie ako štartovanie motora, vyhrievanie sedadiel, klimatizácia, displeje alebo audiosystém. Tieto elektrické komponenty pri spaľovacích vozidlách zvyšujú spotrebu. Mild-hybridný systém preto chytro využíva inak stratenú energiu, bez akýchkoľvek zásahov, respektíve zmien vo vedení a prevádzke vozidla.

Hybrid

Hybridný systém, ktorý používa napríklad Toyota alebo Renault v modeli Clio disponuje taktiež dvoma batériami. Okrem klasickej je vzadu už ale osadený väčší akumulátor. Pre príklad si zoberme Renault Clio, ktorý disponuje s batériou 1.2kWh.

Hybridný systém je rozdielny v tom, že na jazdu využíva aj elektromotor (najmä na rozjazdy a nízke rýchlosti). Ten môže šetriť palivo a ovzdušie v meste jazdou na elektrinu, v prípade potreby sa taktiež dokáže simultánne zapojiť k spolupráci so spaľovacím motorom, a poskytnúť vyšší výkon.

Vozidlá vybavené hybridným systémom zvyčajne prejdú na elektrinu len na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, ich batéria sa však dobíja jazdením. Sú preto vhodné do mestských podmienok, kde sa často brzdí a „kotúľa“ k semafórom, takže sa energia stále dopĺňa, čoho výsledkom je až 80% jazda po meste na elektrický pohon.

Plug-In Hybrid

Plug-In hybridné vozidlá berú elektrifikáciu o ďalší schod bližšie k elektromobilom. Taktiež disponujú druhou batériou, uloženou v zadnej časti vozidla. V ich prípade je však už výrazne väčšia. Zvyčajne s kapacitou okolo 10 kWh (BMW 330e – 9.8 kWh). Táto batéria poskytuje vyšší čisto elektrický dojazd, podľa výrobcov je vhodná pre dochádzanie z periférií väčších miest, takže je možné prísť na miesto práce kľudne, ticho a bez akýchkoľvek emisií. Nevýhodou je potreba  fyzicky dobíjať tieto vozidlá. Nabíjajú sa však väčšinou pomocou AC konektoru, zvyčajne rýchlosťou 3.7 kWh. Preto trvá nabitie batérie okolo 3 hodín času.

Niektoré, prémiovejšie značky sa však popasovali aj s týmto. Pre príklad, BMW disponuje funkciou Battery Control, takže auto je schopné sa dobíjať jazdením, za čo si síce vypýta trochu viac benzínu ako obvykle, no batéria sa dokáže dobiť aj za tretinu času v sieti. Mercedes je zase originálny v zakomponovaní dieselového agregátu do tohto systému a taktiež sa dobíja konektorom DC/CCS2, čo už je rýchlo-nabíjací konektor, vozidlo sa tak dokáže zo siete dobiť výrazne rýchlejšie, ako iné plug-in hybridy. Pri kúpe si tento fakt treba skontrolovať, nakoľko sú aj modely, ktoré DC konektor nemajú.

Inou nevýhodou týchto vozidiel je výrazné pribratie na hmotnosti, keďže plug-in hybridné pohonné ústrojenstvo (najmä batéria) pridáva okolo 200 kilogramov na váhe. Takže ak sa nevyužíva naplno, ale jazdí sa klasicky na benzín, spotreba benzínu je vyššia v porovnaní s čisto benzínovými autami.

Taktiež treba tejto hmotnosti prispôsobiť aj nastavenie podvozka, inak dochádza k horším jazdným vlastnostiam, najmä stabilite v krízových situáciách. Pekným príkladom tohto efektu sú napríklad Škoda Superb iV alebo Toyota RAV4 Plug-In. Prémiovejšie značky ako BMW však vedia zvýšenú hmotnosť pekne skrývať, takže jazda dokáže byť stále zábavná a sebaistá aj v krízových manévroch.

LPG

Hybridným systémom z iného súdka je LPG. Skratka znie liquid petroleum gas, teda v preklade je to skvapalnený ropný plyn. Medzi výhody tohto pohonu patrí:

Rozšírená sieť čerpacích staníc, nenákladná prestavba akéhokoľvek dieselového alebo benzínového vozidla, ako aj možnosť umiestnenia nádrže do priestoru pre rezervu bez obmedzenia objemu batožinového priestoru.

Na druhej strane má tento pohon viacero negatív, kvôli ktorým ho ponúka čoraz menej výrobcov.

Patrí sem premenlivá kvalitu plynu, závislá na výrobcovi. Automobil dosahuje vyššiu spotrebu, ako pri jazde na klasické palivo. V prípade prestavby dieselového agregátu teda neprináša skoro žiadnu úsporu na pohonných hmotách. Nakoniec je LPG neobnoviteľným zdrojom energie.

CNG

Pre vyššie spomenuté sa čoraz viac výrobov uchyľuje ku compressed natural gas, alebo stlačenému zemnému plynu.  Je to kombinácia jedného atómu uhlíka a štyroch atómov vodíka, disponuje veľkým množstvom energie. CNG je obnoviteľným zdrojom energie, ktorý ma viacero výhod ako nevýhod:

Ponúka o 30% tichší beh motora aj skutočne nízke hodnoty CO2 aj NOx. Disponuje vysokým oktánovým číslom 130, takže jednoducho ľahšie spaľuje. Je preto lepší jeho chod aj životnosť. Dokáže ušetriť veľa financií na na pohonných hmotách. V porovnaní s benzínom až 60%, pri dieseli 40% a v poronaní s LPG 10% (samozrejme čísla závisia aj od aktuálnych cien pohonných hmôt)

CNG nádrže podobne ako LPG neuberajú z batožinového priestoru, jeho kvalita je stála a vysoká, dokonca aj štát tento pohon podporuje. Pri kúpe vozidla CNG ponúka 50% zľavu na cestnú daň, ako aj polovičný registračný poplatok (minimálne 33 EUR).

Tento pohon sa taktiež využíva v autobusovej alebo nákladnej doprave. Problémom zostáva málo čerpacích staníc s týmto druhom pohonnej hmoty.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...