Asistenčná služba. Väčšia reklama ako skutočný efekt.

Hádam niet poisťovne, ktorá by sa nevyťahovala asistenčnou službou a nelákala na ňu šoférske duše. Vyzerá to ozaj skvele – ľudovo pochopené ako záchrana v hodine dvanástej, keď nastane nečakaná situácia s našim štvorkolesovým zázrakom. Priletia dobrí anjeli z asistenčnej služby a všetci budeme zas happy.

Lenže – ak sa hovorí, že reklama má veľké oči a úsmev, ale prázdne ruky, aj tu to platí.

Stalo sa nám to v zime

ďaleko od domu, z ničoho nič, našťastie na benzínovej pumpe. Jednoducho – auto nešlo vôbec naštartovať, nepomohla ani pomoc ochotných duší a štartovacie káble.

Čo teraz? Mrzlo, kabína chladla, v aute 6 detvákov, z toho dvaja malí mali podľa môjho pragmatického odhadu práve pred obedňajším spánkom – ten som plánovala presne po opustení pumpy…

Naveľa sme auto odtisli na parkovisko (tisnúť takú opachu je dosť kulturistický záber) a rozmýšľali, čo ďalej. Kým ja som obvolávala cez mobil čísla možné a nemožné všetkých zabudnutých známych s prosbou, či tu nemajú nejakých potencionálnych známych ☺, môj drahý po chvíli zdráhavo vytiahol asistenčnú kartu a rozhodol sa minúť poslednú šťavu svojho mobilu (ako káže zákon schválnosti, dochádzala mu baterka) na použitie žolíka: asistenčnej služby.

Dovolal sa tam hádam na tretíkrát

a nie vinou mobilu. Vysvetlil, kde je a čo sa stalo, všetci sme na neho zízali s takou nádejou, že by sme dojali aj skalu. Lenže tvár môjho zákonitého manžela počas hovoru brunátnela a videla som, že stráca svoju neuveriteľnú rozvahu. Na moje spýtavé oči si pýtal pero a so zaťatými zubami si písal nejaké telefónne číslo.

Položil so zaťatými perami a vytočil to ďalšie číslo. Bolo vraj do Levoče, kde mala asistenčná služba servis, ktorý mal zachraňovať, ale – ten cez víkendy neposkytoval služby. (Takže vás varujem, dohovorte svojmu autu a okolojazdiacim autám tiež, aby sa nepokúšali niečo vyviesť cez víkend.) Dostali sme ďalšie číslo – do Spišského Štvrtku. Ale ani tam sme neuspeli. Nadôvažok mobil v tom okamihu definitívne vypovedal službu.

A tak sme sedeli v studenom aute, môj drahý soptil, ja som pragmaticky zahlásila, že asistenčná služba je isto pobočka telekomunikačnej firmy, ktorej nalieva pekné korunky – teda asistuje niekomu, ale nie šoférom – nešťastníkom…

Skutočnú asistenčnú službu

nám bez okolkov poskytol známy nášho kamaráta, ktorého sme videli prvýkrát v živote a cítili sme sa skutočne ako hostia, a tiež moji bratia, ktorí sa za nami v sobotný podvečer šrotili cez pol Slovenska a zabezpečili všetko, čo bolo treba.

A nám je jasné, že sme asistenčnú službu použili hneď dvakrát – prvý raz a naposledy.