Pamätám si jeden zábavný článok v časopise, ktorý opisuje prípravu adeptov na rodičovstvo: jedným z nich bolo aj pôsobenie detí v aute prostredníctvom stravy.
Mám to doslova uložené v hardware mojej hlavy: „Zoberte tri balíky jemných detských sušienok, rozmrvte ich a porozsýpajte po sedadlách auta. Vezmite štyri krabičky detského džúsu so slamkou a popolievajte nimi keksy na sedadlách. Potom to posypte gumovými cukríkmi a lentilkami, a dokonale krúživým pohybom vmieste do poťahu.“
Presne toto mi príde na um, keď vystupujú moje deti z auta, ešte viac vtedy, keď to auto idem dať do pucungu.
Vzorné, slušné sedadlá sú len tie vpredu, kde sedím ja s manželom plus ešte na striedačku niektorý z tínedžerov.
Ostatné sedadlá vyzerajú presne podľa toho popisu vyššie. Vrátane autosedačiek.
Toto som zrušila:
Zrušila som čokoládové veci – keksy, perníky, praclíky. Výnimkou je priamo do úst podávaná kocka čokolády.
Nevítané sú aj malé dobošky, drobci mi ich vždy beznádejne rozmrvili po podlahe a do autosedačiek, o lentilkách a drobných cukríkoch ani nehovoriac.
Neúspech zaznamenali aj jabĺčka nakrájané na mesiačiky v krabičke do každej rady jedna, o banánoch ani nehovoriac, iné ovocie som ani v aute nepodávala. Ešte tak veľkí sú schopní zjesť celé jablko, ale nie sú schopní trafiť ohryzok do koša na boku auta, a tak ho často nájdem pod sedačkou v žalostnom stave.
A toto sa osvedčilo:
Čo sa osvedčilo, boli paradoxne kukuričné chrumky, ktoré sa nemrvia tak strašidelne a dobre sa držia, aj keď niektoré sa samozrejme na podlahe našli.
No a potom klasický balený krajček chleba alebo rožok so syrom, salámou a maslom.
Dobrú službu urobia aj škvarkové pagáčiky – ja ich robím doma – alebo malé moravské koláče z rovnakej dielne.
S pitím je to kapitola sama o sebe.
Malí vždy zásadne dostávajú fľašku so sosáčikom, aj keď ich nekompromisne upozorňujem, že tá fľaša vody sa nemá vypiť za prvou zákrutou.
Veľkí majú tiež každý svoju, našťastie už s ňou vedia manipulovať tak, aby sa neobliali po ceste.
Najlepšia na všetky cesty je klasická minerálka, jemne sýtená, alebo vlažný citrónový čaj. Sladké vodičky im kupujem nerada, sú po nich ešte smädnejší.
Neporiadok v aute po deťoch vždy bol a bude
Občas, keď sme z toho zúfalí, tak si s manželom s humorom vravíme, či nezaviesť do auta metódu jedného nášho známeho: v časoch, keď nás bolo ešte dosť do 5-miestneho auta a mali sme ho od neho požičané, nám nakázal pravidlo „Nejesť, nepiť, nebúchať dverami…“. A my sme si v duchu vždy beťársky povedali…“nemilovať sa“.
Na veci to však nič nemení, cestujeme veľa, radi a ďaleko, deti niečo v tom aute jesť musia. A hádam to do čias, kedy budú aj v tomto priestore jesť kultivovane, prežijeme a našetríme si na nové autopoťahy.
Post Views: 429
Loading...