Suzuki Ignis – malý japonský bojovník

Keď tak jazdím po našich cestách, vidím ako sa cestná kultúra u nás mení. Ľudia sa cítia byť (aj vďaka operatívnym leasingom) bohatší, a tak nakupujú veľké SUV,  a veselo stúpajú emisie vyprodukované našimi autami.

Počúvame  hlasných influencerov a ľavičiarov, ako je dôležité začať robiť niečo pre našu planétu, ako by sme mali uprednostniť verejnú dopravu alebo bicykel pred autom, a potom si sami kúpia auto, ktoré produkuje lokálne emisie, minimálne dvojnásobné oproti malému autu a vozia sa s ním po meste.

Na druhej strane sú tu autíčka, ktoré si aj predtým kupovali väčšinou dôchodcovia, aby sa dostali ku svojej chate, ešte predtým ale boli perfektné aj pre mladých.

Na mysli mám prvý Fiat Panda.  Jeho druhá generácia bola dokonca Autom Roku 2004. No približne v tejto dobe, alebo aj skôr, dostala konkurenciu v podobe Suzuki Ignis. To prinieslo jednoduchosť, praktickosť, ktorú mala aj Panda, no doplnenú o japonskú spoľahlivosť. Najmä vďaka nízkej cenovke sa stali na slovensku obľúbené prevažne dôchodcami. Dnes má Ignis už svoju druhú generáciu, ktorá pre modelový rok 2020 prešla faceliftom, ktorý má byť zase o niečo milší k matičke zemi.

 

Nie som práve fanúšikom dizajnu tejto druhej generácie Ignisu

Predná časť síce vyzerá dobre, tak drsňácky, no na zadnú časť sa mi však pozerá s ťažkým srdcom. Nepáči sa mi vertikálna časť C stĺpiku s troma čiarami, ktoré sú tam len čisto pre to, aby tento kus plechu nevyzeral úplne nudne a samotný zadok pôsobí, akoby auto nacúvalo do šikmej steny.

Je to auto skromných rozmerov, jeho skromnosť je však dokonalá pre mestský život.

Otáčanie sa s ním je naozaj bezstarostné. Možno si poviete, že tak malé auto, nemôže mať skoro žiadny priestor pre pasažierov. Tak poďme na skutočnosť. Za volant som sa zmestil, aj keď pre úplné pohodlie muselo byť sedadlo na maximum vzadu. V tomto prípade, je miesto vzadu naozaj stiesnené. Posadil som teda dopredu svoju sestru, za jej pohodlným posedom, som sa vedel dozadu dostatočne zmestiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že je to skôr ženské auto.

Kufor je malinký, krátky avšak má jednoduchý trik, ako ho zväčšiť. Ak vzadu nikto nesedí, respektíve nikto s nohami pokračujúcimi dole od kolien, je možné dve zadné sedadlá posunúť dopredu. Touto chytrou maličkosťou je následne kufor už viac použiteľný. Výrobca uvádza objemy 267 litrov a 1097 litrov po sklopení sedadiel. Tak im teda verme.

 

Výbava? Veď je rok 2020!

Výbava? V minulosti by ste toho nedostali veľa, to je pravda. No je rok 2020, a preto je aj situácia na tomto fronte úplne odlišná. Tak napríklad klimatizácia, ktorú by ste v minulosti brali ako luxusný prvok tu je. Taktiež vyhrievané sedadlá, multifunkčný volant, infotainment s Apple CarPlay, cúvacia kamera alebo nesmierne otravní asistenti bezpečnej jazdy.

Hlavne antikolízna asistentka. To tam hádam nainštalovali bojazlivú a splašenú ženskú. Otravovalo ma neustále pípanie a až prehnané zásahy do bŕzd, ktoré mi pod nohou triasli, no nemal som pocit že nejak extra brzdia. No proste vytočený som bol z nej ako kliešť po kalbe. Inak interiér je už klasické Suzuki, ľahké dvere, jednoduchosť a pocit, že niektoré veci by mohli byť aj lepšie upevnené, ale aj napriek tomu budú držať, to mi verte.

• 

• 

• 

Jazda?

Posed je taký nejaký ako na záchode, teda celkom vysoký, sedadlá proste odvezú, hrebeňové riadenie má spätnú väzbu, ako keď očakávam, že mi pes odpovie mojou rečou.

Ale na týchto veciach v Ignise tak nezáleží. Motorom je 1.2 Dualjet Hybrid. Atmosféra doplnená o klasický Mild Hybridný systém Suzuki. To znamená, že auto je vlastne vybavené dvoma batériami. Jednu klasickú 12V a druhú, ktorá je súčasťou integrovaného štartér-generátoru. Z tejto batérie je poháňané všetko elektrické, teda klimatizácia, svetlá, asistenti a taktiež veci potrebné pre chod motoru. Vďaka tomuto je jedna-dvojka efektívnejšia, má nižšiu spotrebu a lokálne emisie.

Výkon 83 koní môže pôsobiť nebezpečne, nedostatočne, no pretože je Ignis s váhou len okolo 900 kíl veľmi ľahký, pôsobí celkom živo. Samozrejme v premávke, pokiaľ nie ste ako ja, si príliš vyskakovať nebudete, a tiež vďaka malosti auta, sa pri čoraz väčších autách môže obyčajný človek cítiť tak nejak nebezpečne, “keby mal náhodou nehodu”.

Radosť z jazdy? Bol som milo prekvalený

A radosť z jazdy? No auto je vyššie, a má úzke eko pneu, takže som neočakával veľa. Avšak bol som milo prekvapený. Podvozok je širší ako zvyšok auta, a je síce skôr pohodlný, no táto kombinácia má nasledujúcu charakteristiku, v prípade, že autu dáte “co proto”.

Pri vjazde do zákruty najskôr človek nevie čo čakať, no auto si akoby kľakne a v tejto polohe celkom štastne drží, až do koncu zákruty. Samozrejme, treba myslieť aj na fyziku…

No a pohodlie. Malé jamy aj hrboly filtruje výborne, problém je pri väčších vlnách, kedy ako každé mini auto dá najavo svoju krátkosť. Motor je tichá myška, o ktorej skoro neviete, a ani na diaľnici nehučí ako talianska žena. Výborné je to aj so spotrebou, po meste sá dá jednoducho jazdiť aj pod 5 litrov, na diaľnici som zaznamenal 6,1 l/100km. Nádrž má síce “len” 32 litrov, no na druhej strane nestojí majlant ju naplniť. Takže fajn.

Suzuki Ignis je spolu s Fiatom Panda kategóriou samou o sebe. Sú síce mini autami, no vedia dosť prejsť aj mimo cesty, keďže obaja sú dostupní s pohonom 4×4. Počas týždňa som zistil, že je to ťažký výber. Výzorom mi viac imponuje Panda, jej systém 4×4 je tiež viac premyslený aj na ťažší terén, no Suzuki znamená jednoduchú údržbu, a vyššiu spoľahlivosť. Škoda, že moje Suzuki nemalo pohon 4×4, rozhodnúť sa by bolo jednoduchšie. Je teda vhodné pre niekoho nenáročného, kto sem tam aj vyjde aj za dobrodružstvom. A keďže píšem pre rodinný portál, vysoko pravdepodobne by sa niekomu vo vašej rodine hodil:)