Naše prvé auto

jarka 1

Určite si pamätáte na svoje prvé auto. Prvé začiatky, kedy ste si za volant sadali rozklepaný a modlili sa, aby všetky auta zrazu zmizli  lebo na cestu vyrážate vy, novopečený šofér s vypúlenými očami prilepenými na čelnom skle. 

Môj priateľ sa mi doteraz smeje, že z poza volantu je vidieť len tie moje veľké oči, ktoré už mimochodom nie sú vypúlené.

Šoférovanie patrí k mojim najobľúbenejším činnostiam. Ale pekne po poriadku.

Foto: Ingimage.com

 

Prvé auto…

K nášmu prvému autu sme mali vyslovene citový vzťah. Nebolo to ani tak autom, ako skôr tým, že sme ho mali po niekom, s kým už nikdy nebudeme môcť byť a kto nám veľmi chýba.

Bol to malý Hyundai Accent takej tej modrofialovej metalízy, no pre nás to v tom čase bolo, ako keby sme mali minimálne Aston Mastin alebo Ferrari.

Zážitky a trapasy…

Zažili sme s ním veľa zábavy, ale aj trapasov. Pamätám si, ako sme dvere vodiča otvárali kliešťami, pretože sa nám pokazila kľučka, vlastne tam ani nebola.

Alebo sme v zime jazdili nababušení až po uši, pretože nám praskla pružina na otváraní okna a ono si pri každom menšom hrbolčeku samovoľne spadlo a  nedalo sa zatvoriť.

Alebo sa nám pokazil ovládač kúrenia, ktorý bol nastavený na chladenie, čo pri -20°C nie je veľká výhra. Vydržali sme to z Popradu po Ružomberok, a keď nás už nebavilo oškrabávať ľad z vnútornej strany čelného skla, zastavili sme na pumpe skrehnutí ako dvaja snehuliaci.

Naliali sme do seba asi štyri kávy z automatu a začali riešiť problém. Ovládač sa nám podarilo opraviť a počas zvyšnej jazdy sme si už užívali teplučko. V lete sa nám stal opačný prípad.

Na slnku bolo asi 45°C a auto neustále kúrilo. Frčali sme po diaľnici s otvorenými oknami. Asi si viete predstaviť, ako sme obaja vyzerali.

Foto: Ingimage.com

 

Začiatky za volantom…

Jedného dňa poslali môjho drahého z práce do zahraničia. Mal tam byť tri mesiace, boli z toho dva roky a niečo. Auto zostalo stáť pred domom, a tak som sa rozhodla, že je čas začať jazdiť aktívne.

Nezabudnem na svoje začiatky v Bratislave. Všetci tu jazdia rýchlejšie, dravejšie a v mnohých prípadoch neohľaduplnejšie. Počas prvých jázd som takmer nesedela na sedadle, bola som zapretá do operadla a pedálov, s vytreštenými očami a neskutočne šťastná, keď som dorazila do cieľa.

Každú trasu som si poriadne naštudovala a až tak som sadla za volant. S pribúdajúcimi mesiacmi začalo byť jazdenie jednoduchšie a uvoľnenejšie. Teraz si ho už vychutnávam.

Ako to dopadlo…

A ako dopadlo naše prvé auto? Jeden večer v Poprade sme odchádzali z návštevy, šoférovala som ja.

Bolo hnusné sychravé počasie, neskoro v noci, na ceste neboli žiadne autá. Blížila som sa ku križovatke naozaj veľmi pomaly a zrazu prišla rana.

Priateľ rozbil hlavou čelné sklo, a to bol pripútaný, auto odhodilo asi 3  metre dozadu.  Narazila do nás strieborná Octávia, na palube traja opití (a nielen to) chalani, ktorí si to šinuli 80-tkou v protismere.

Dokonca chceli ujsť z miesta činu. Našťastie policajti prišli akurát včas. No všetko ostatné bola čistá fraška. Za volantom sedel synáčik …… tatka, ktorý všetko zariadil. Auto však už viac nebolo pojazdné.

Určite máte aj vy mnoho zaujímavých zážitkov s vašim prvým tátošom, či zo začiatkov šoférovania. Podeľte sa s nimi a pošlite nám do redakcie vlastné príbehy, ktoré zverejníme.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. O prvotnych skusenostiach ako zaciatocnik za volantom by som mala toho co to porozpravat, zeby mi to niektori mozno ani neuverili Big Grins Big Grins

Pridaj komentár