Zabudol na dcérku v aute. Zomrela

V utorok sa stala v Poľsku obrovská rodinná tragédia. 3-ročné dievčatko zomrelo „zabudnuté“ v aute.

Dieťa pravdepodobne spalo, keď otec v ranných hodinách zaparkoval auto pred prácou, zamkol a odišiel. Na dcérku, ktorú mal najprv odviezť do škôlky, zrejme zabudol. Keď sa otec po 8 hodinách vrátil k autu, dcérka už nejavila žiadne známky života. Akákoľvek snaha o resuscitáciu bola márna.

Dievčatko nemalo šancu prežiť celý deň zavreté v hermeticky uzavretom aute, nie počas aktuálnych tropických horúčav, vďaka ktorým sa teplota dnu vyšplhala na 70 stupňov. Nedostalo sa jej toľko šťastia, ako iným dvom poľským deťom, ktoré takisto rodičia zabudli v aute, avšak všimli si ich okoloidúci, ktorí včas upozornili políciu a tá ich zachránila.

Človek sa musí za hlavu chytať, ako sa toto môže rodičovi stať a či sa to vôbec dá, zabudnúť na dieťa v aute, alebo zabudnúť ho vôbec, kdekoľvek. Ale dá sa. Bohužiaľ, dá sa.

Zabudnuté deti

Deti „zabúdame“ a „strácame.“ Stalo sa to raz aj mojim rodičom. Neraz si mama spomína, ako si spokojne vykračovala po meste a dívala sa do výkladov obchodov, kým ju nezastavila iná matka zo škôlky, s jemnou výčitkou: „No a ty sa tu len tak prechádzaš a deti máš posledné v škôlke?“

Preboha, napadlo mame, veď dnes ich mal zobrať zo škôlky otec, boli dohodnutí. Dobehla celá spotená, udychčaná, s červeným rumencom na tvári chcela niečo vysvetľovať upratovačke, ktorá tam stála pred vchodom, dvere dávno zamknuté, už sme vraj boli nachystané do nejakej „zberne pre zabudnuté deti.“

V dobe bez mobilov si len mohla domýšľať, čo sa stalo, prečo nás otec nevyzdvihol. Prišiel domov živý a zdravý, len trochu spoločensky unavený z firemnej oslavy. Jednoducho zabudol na nás, na ich dohody, bol v tom, že dnes „nemá službu.“ Nikdy predtým sa mu to nestalo. A už vôbec nie nikdy po tom.

Zamknúť auto a nepozrieť sa dnu

Samozrejme, v prípade poľského otca sa núkajú otázky, ako mohol vytesniť z mysle svoje dieťa – nie peňaženku, či telefón, ale dieťa – ktoré bolo celú cestu fyzicky prítomné s ním v aute. Bola autosedačka mimo uhlu spätných zrkadiel? Nevidel naň?

Ako dlho neevidoval malého pasažiera v aute? A dá sa vôbec prepočuť dieťa v aute? Bolo dieťa celý čas ticho, spalo, nedávalo o sebe nič vedieť? Či ho preto jednoducho prestal vnímať a sústredil sa na svoju každodennú rutinu, na cestu, na semafory, na plné čiary, na kruhové objazdy… alebo na čo všetko iné myslel, keď mu dieťa vyšumelo z mysle?

Dieťa a škôlka do toho jeho stereotypu najskôr nepatrili, inak by ho predsa nenechal tam, nezabuchol dvere, nezamkol a ani sa nepozrel na sedadlo…  Pohľad, keď sa vrátil k autu po práci, musel byť zdrvujúci. Nepredstaviteľne šialená bolesť. Prišli ste o dieťa. Zabili ste ho.

Zdroj: dziennikzachodni.pl

(6 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...